Stratený raj a JA

Autor: Miroslav Mika | 25.1.2015 o 10:08 | Karma článku: 2,03 | Prečítané:  369x

Tak som zase tu. Ako iste viete, som Robin. Dnes mám pre vás príbeh o mojej prvej lúke.

Pre tých, ktorí ešte nečítali môj ŽivotoPES, by som sa rád predstavil. A vlastne načo? Nech si najskôr prečítajú ŽivotoPes. Takže predstavenie máme za sebou.

Dnes Vám porozprávam, ako som sa dostal na moju prvú lúku. Keďže som bol ešte veľmi malý (mal som len pár mesiacov), moji páni ma museli nosiť v košíku. To boli krásne časy. Mohol som si labky šetriť na behanie s kamarátmi. Na tejto lúčke som sa zoznámil aj s mojou najlepšou kamarátkou, ale to je už iný príbeh, ktorý Vám porozprávam niekedy inokedy. Vrátim sa k mojej lúčke. Vlastne to ani nebola lúka, bol to len malý trávnik, pri obrovskom parkovisku, ktoré ľudia volali "Jama". Ale pre mňa to bola tá najkrajšia lúka na svete. Teraz už neexistuje.

Ten deň pre mňa začal ako obyčajne výdatnými raňajkami, potom krátkou prechádzkou, len na kontrolu územia. Samozrejme bolo potrebné si ešte trochu zdriemnuť, aby som poobede zvládol dlhšiu prechádzku.

A konečne prišla tá chvíľa. Ide sa von. Som krásne napapaný, oddýchnutý a strašne sa teším na svoju priateľku Emu. Ešte som ani neprehltol poslednú granulku a už som sedel pri košíku a čakal na pánov. Ako vždy trvalo im to strašne dlho.

Konečne som sa dočkal. Sedím v košíku a "veziem" sa. Na lúku sme to mali len asi 5 minút. Konečne som tu. Ema zase mešká. Zatiaľ to tu skontrolujem, pripravím loptičku a hneď ako príde môže začať zábava. Ešte som ani všetko nepripravil a vyrušil ma nejaký zvuk z jamy. Je jasné, že to musím ísť preskúmať. Moji páni zatiaľ sedeli a tiež čakali. Pomaly a opatrne som sa priblížil k "Jame" a začal som pátrať. Keďže so nevidel, musel som sa spoliehať na svoj čuch. Dostal som sa len po okraj jamy, medzi nami dalo sa ísť aj dole, ale tam som nikdy nebol. Bál som sa. Niečo do mňa zboku narazilo. Zľakol som sa, lebo som nič nepočul, tak som bol zabratý do skúmania. Bola to Ema. Pomaly sa priblížila a chcela ma postrašiť, čo sa jej aj dokonale podarilo. Začal som ju naháňať, že jej to vrátim. a vtom sa to stalo. Boi sme príliš blízko pri jame. Neudržal som rovnováhu a bol som v nej. Všetko by bolo v poriadku, keby tam nebola vykopaná priekopa pre potrubie. Samozrejme už nebola prázdna. Bol som v nej JA. Ema sedela na okraji a čakala, kedy sa vyšplhám hore. Ale moje malé labky na to nestačili, tak som si sadol a čakal na záchranu. Veď páni si všimnú, že som sa dlho neukázal a prídu ma vyslobodiť. Ale keďže sme len teraz začali, moji páni zatiaľ klebetili a nevšímali si ma. Spoliehali sa na Emu, že dá na mňa pozor. Veď bola o niečo staršia.

Po veľmi dlhej dobe si konečne všimli, že som sa už dlho neukázal a začali ma hladať. po chvíli sa im to aj podarilo. Keď ma vytiahli, tešil som sa, ale aj som sa bál, že už je neskoro a budem musieť ísť domov. Ale páni zistili, že som tam bol dlho a nemal som sa kedy hrať, tak sme ešte na chvíľu ostali. Už som sa k tej "Jame" ani nepriblížil. Mal som dosť času aj na hranie.

Domov som prišiel tak zničený, že som do večera ani labkou nepohol.

Bol som rád, že sa mal kto o mňa postarať.

Dobrú noc.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?